Pri správe našej cirkvi sa oddávna uplatňuje synodálno-presbyteriálny model. Je postavený na fungovaní cirkevných organizačných jednotiek, konkrétne na: dištriktoch, seniorátoch a cirkevných zboroch.
V COJ rozhodujú kolektívne orgány, (podľa možností) s rovnakým (paritným) zastúpením neordinovaných a ordinovaných pracovníkov.
Členovia cirkevných zborov potrebujú také aktivity a rozhodnutia vyšších zložiek cirkvi a jej predstaviteľov, ktoré napomáhajú rozvoju zborovej služby a misie.
Citlivo tiež vnímajú to, čo brzdí tvorivú prácu a kazí meno cirkvi: sú to predstaviteľmi cirkvi vyvolané a živené kauzy. Sme svedkami systematického prenasledovania viacerých aktívnych osvedčených pracovníkov a kritikov súčasnými predstaviteľmi cirkvi, čo vrhá zlé svetlo na celú našu cirkev.
Na strane druhej – čelnými predstaviteľmi a orgánmi cirkvi sú krytí ľudia, ktorí zjavne morálne zlyhali a konajú vo svoj vlastný prospech. Takéto hanebné správanie spôsobuje stratu morálneho kreditu cirkvi.
Túžba po moci, majetku, ovládaní druhých a zneužívanie spoločenského postavenia, sú prejavmi osobného zlyhania jednotlivcov aj organizácií, nielen svetských, ale aj cirkevných.
Čelní predstavitelia cirkvi majú byť ako prví slúžiaci – nie vládcovia nad ostatnými. Členovia cirkevných zborov očakávajú, že cirkevný predstaviteľ bude svoj úrad viesť v súlade s občianskym a cirkevným právom a nie v rozpore s ním.
Odmietame prekrúcanie pravdy pomocou účelovej interpretácie cirkevno-právnych predpisov vrcholnými predstaviteľmi cirkvi (t.j. generálny biskup, generálny dozorca, biskup Západného dištriktu (ZD), zástupca dozorcu ZD, generálna právna zástupkyňa, generálny žalobca a predseda generálneho súdu). Ich konanie odporuje poriadku, duchu cirkevno-právnych predpisov a škodí základným cirkevným organizačným jednotkám (COJ), ktorými sú: dištrikty, senioráty a cirkevné zbory. Títo predstavitelia cirkvi stratili našu dôveru.
Odmietame preto účelové obvinenia a odvolávanie predstaviteľov cirkvi z cirkevných funkcií vo vykonštruovaných súdnych procesoch a účelových disciplinárnych konaniach a ich škandalizovanie.
Nečudujme sa, že medzi farármi a kaplánmi je cítiť strach, ktorý významne ovplyvňuje ich slobodný výkon povolania. Laickí pracovníci v cirkvi sú frustrovaní z tejto situácie a stagnácie cirkvi. Situácia v cirkvi odrádza mladých, aby po absolvovaní teologického štúdia vstúpili do ordinovanej služby v ECAV.
Vedenie cirkvi tak vytvára atmosféru strachu a zneužíva postavenie štatutárneho zástupcu zamestnávateľa. Kumulovalo do svojich rúk množstvo kompetencií, čo znižuje transparentnosť rozhodovania a potláča participáciu základných COJ a ich orgánov.
Vedenie cirkvi sa pasovalo na vlastníka jedinej pravdy. Snaží sa udržať si moc a vplyv za každú cenu, napriek všetkým pravidlám, pričom pošliapava Božie zákony, spravodlivosť i bratsko-sesterskú lásku. Takéto konanie je neprijateľné a odsúdeniahodné. Deje sa tak uprostred našej cirkvi, akoby neexistovala ani reformácia, ani bázeň pred Bohom.
Členovia našej cirkvi, či ordinovaní, alebo neordinovaní, dnes si nie sú pred cirkevnými zákonmi rovní. Vedenie cirkvi uplatňuje na ľudí rôzny meter.
V konaní vedenia a niektorých predstaviteľov cirkvi sú čitateľné metódy, ktoré používala bývalá štátna bezpečnosť a bývalý režim v Československu pred rokom 1989 na prenasledovanie svojich kritikov a na potláčanie slobody náboženského prejavu a vyznania.
Takéto konanie je hanbou našej cirkvi a dôvodom na zmenu postavenia a kompetencií vrcholných predstaviteľov cirkvi. V novej štruktúre musí mať biskup svoje územie v ktorom reálne vykonáva funkciu biskupa. Funkcia generálneho biskupa ako biskupa nad biskupmi bez vlastného dištriktu je pre cirkev neprirodzená.
Senáty Generálneho súdu rozhodujú vo vykonštruovaných procesoch zištne a zaujate. Takéto konanie je neprijateľné a je dôvodom na reformu cirkevného súdnictva. Preto je potrebná reforma organizačnej štruktúry cirkvi, aby zamedzila takémuto zneužívaniu moci vedením cirkvi a jemu naklonenými členmi generálneho súdu a generálneho presbyterstva.
Nedostatky cirkevnej ústavy a odďaľovanie vykonania zmien organizačnej štruktúry cirkvi umožnili súčasnému vedeniu cirkvi postupné, a teraz už úplné, ovládnutie rozhodovania a zároveň i súdnictva cez dosadených predstaviteľov a členov ústredných orgánov a viacero poradných výborov synody. Je to konflikt záujmov a neprijateľná kumulácia moci.
Vedúci predstavitelia cirkvi majú slúžiť druhým ako dobrí správcovia a pastieri, majú byť vzorom vo svojom občianskom ako aj duchovnom konaní.
