Článok IV – O súčasnom prenasledovaní, strachu a odvahe

  1. Kazateľ Božieho slova, či farár alebo kaplán, laik alebo cirkevný predstaviteľ nemôže byť prenasledovaný za svoj slobodný názor, vieru, ak sú v súlade s Božím slovom.
  2. Bratská a sesterská láska navzájom nás robí údmi jedného tela, ktorým je Kristova cirkev, aj pri svojej nedokonalosti. Vytváranie atmosféry strachu je neprípustné.
  3. Vykonštruované a nespravodlivé disciplinárne konania a procesy nie sú účinné a nemajú nijaký vplyv na spásu prenasledovaných. Sú na hanbu tým, ktorí nespravodlivé procesy navrhujú, vedú a vynášajú rozsudky.
  4. Členovia cirkevných zborov, orgány cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov majú právo nevykonať rozhodnutia vyšších orgánov ECAV na Slovensku, ak je úplne zjavné a dokázateľné, že svoje rozhodnutia vykonali účelovo, zámerne a zaujate s cieľom poškodiť, alebo udržať si moc – a nie dbať na transparentnosť, spravodlivosť a pravdu.
  5. Nakoľko takéto rozhodnutia senátov generálneho súdu a generálneho presbyterstva aktuálne oslabujú dôveryhodnosť a konanie základných COJ – dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov, je plne oprávnené žiadať prijatie reformy ústavy a cirkevno-právnych predpisov ECAV na Slovensku, ktoré lepšie zabezpečia rovnosť každého člena cirkvi a volených predstaviteľov cirkvi pred zákonom.
  6. Najlepšou odpoveďou na strach je však odvaha, odvaha prevziať zodpovednosť za ďalšie smerovanie cirkvi, odmietnutie ľahostajnosti a vykonanie potrebných zmien cirkevných zákonov a predpisov, aby sa obnovila dôvera a transparentnosť v riadiacich a kontrolných procesoch a orgánoch.
  7. Zásadné spoločenské zmeny v našej spoločnosti v roku 1989 boli možné preto, lebo sa obnovy práv a slobôd zastali občania. Rovnako tomu bolo aj počas reformácie: Luther mal na svojej strane nielen vplyvnú nemeckú šľachtu a spolupracovníkov, ale aj širokú podporu jednoduchých ľudí. Sloboda sa stráca ľahko, ale získava vždy ťažko: tak to bolo v období reformácie, rovnako v roku 1989 a je tomu tak aj dnes.