Dostali sme sa do zvláštnej situácie: vrcholní predstavitelia cirkvi v záujme dosiahnutia vlastných cieľov povyšujú cirkevno-právne predpisy nad civilné právo a nepoznajú zľutovanie, ani podľa biblických kresťanských zásad.
Farár a kaplán má v službe zostať slobodný, verný Božiemu slovu, Augsburskému vyznaniu viery, nemá sa nechať vrchnosťou manipulovať a má stáť na strane pravdy a spravodlivosti.
Biskup má byť predovšetkým dôveryhodnou morálnou autoritou, prvým pastierom a slúžiacim členom cirkvi v dištrikte. Nie je to nadriadený, ktorý riadi ostatných a zasahuje do práce farárov a kaplánov, má byť prvým pastierom. Má povzbudzovať k duchovnému rastu. Má podporovať uplatnenie talentov, darov a nadania členov cirkevných zborov a rozvoj ich práce a služby. Zlyhania v službe a morálne priestupky má riešiť pastorálne. Nemá zasahovať do záležitostí, ktoré efektívne a zodpovedne zvládnu a vyriešia cirkevné zbory a senioráty a ich orgány samé.
Pozornosť, uplatnenie a rozširovanie nech si zaslúži všeobecné kňažstvo laikov v zmysle Novej zmluvy a Lutherovho učenia, nakoľko otvára priestor pre službu všetkým podľa obdarovania. Reformačné zásady „jedine Písmo“, „jedine pre zásluhy Ježiša Krista“, „jedine skrze vieru“, „jedine z milosti“ sa majú pripomínať a uplatňovať v praxi.
Od reformácie sa naše cirkevné zbory odlišujú od rímskokatolíckych farností tým, že cirkevný zbor je plnoprávny, samostatný a zodpovedný za svoje územie, v ktorom vykonáva službu v súlade s reformačnými zásadami, od neho pochádza každá moc v cirkvi.
