Nie úpadok a uniformita, ale pestrosť foriem práce, schopnosť zaujať a osloviť hľadajúcich a veriacich evanjeliom, praktická služba a pomoc i život v spoločenstve veriacich sú rozhodujúcimi znakmi napredovania cirkvi. Činnosť rôznych poradných výborov nech nie je formálna, ale aktívna a nech prináša mnohoraké ovocie, požehnanie, budovanie a výmenu skúseností.
storočie je storočie nových foriem komunikácie a výmeny informácií. Naša činnosť, prejav a tlmočenie evanjelia musia byť preto zrozumiteľné, aby oslovili jednotlivé generácie aj v tejto informačnej dobe.
Komunikácia v 21. storočí zároveň mení vyjadrovacie návyky a spôsob vnímania sveta. Cirkevné zbory nech sú preto opornými bodmi v mestách a obciach, kde je možné hľadať odpovede na zložité civilizačné, ale aj praktické osobné či spoločenské problémy človeka a súčasnosti.
Sociálnym sieťam a internetu je potrebné venovať pozornosť pretože dnes zásadne ovplyvňujú spôsob výmeny informácií, rozhodovanie ľudí a prejavy nášho správania.
Domáca a zahraničná misia má byť vnímaná a podporovaná ako priorita. Potrebné je rozvíjať činnosť univerzitných pastoračných centier aj v ďalších univerzitných mestách, rómsku misiu, ale aj diakonickú službu vo všetkých jej formách.
Historickú pamäť je potrebné zachovávať a sprístupňovať. Popri ochrane hmotného kultúrneho dedičstva je tak potrebné dobudovať centrálny archív ECAV na Slovensku ako i vytvoriť spoločné múzeum o dejinách ECAV na Slovensku a jej predstaviteľoch na podporu výchovy a vzdelávania.
Pre zachovanie historickej pamäte o prečinoch komunizmu a o prenasledovaní evanjelikov je potrebné budovať vedomostnú bázu, zbierať a šíriť dokumenty a dôkazy o formách, spôsoboch, štruktúrach a jednotlivcoch, ktorí prenasledovali kresťanov a jednotlivcov. Inštitucionálna forma tohto útvaru by mala byť Ústav pamäti ECAV na Slovensku, ktorý by spolupracoval s Ústavom pamäti národa.
