Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku si 31. októbra 2017 pripomína päťsté výročie začiatku reformácie – procesu, ktorý znamená nápravu a očistenie od toho, čo bolo pokrivené, deformované, nesprávne, zlé. Reformácia je proces, ktorý treba uskutočňovať vždy nanovo v každej dobe, v každej kultúrno-spoločenskej situácii, v každom spoločenstve, v živote každého kresťana. Reformácia je potrebná aj dnes.
Pri analýze súčasnej situácie vidíme príležitosti aj ohrozenia:
- Veľkým potenciálom pre ECAV na Slovensku sú základy, na ktorých stavia. Reformačné zásady „jedine Písmo“, „jedine pre zásluhy Ježiša Krista“, „jedine skrze vieru“, „jedine z milosti“ sú základy, na ktorých môžeme stavať a budovať aj dnes.
- Princíp slobody, ktorý vniesla reformácia do života cirkvi, spoločnosti aj jednotlivca, je určujúcim prvkom aj pre dnešnú dobu.
- Evanjelická cirkev vždy kládla veľký dôraz na vzdelanie a výchovu, podporovala a rozvíjala školstvo. Tento dôraz kladieme rovnako aj dnes.
- ECAV nie je elitárskou cirkvou, je domovom pre ľudí s rôznym kultúrnym, spoločenským, vzdelanostným zázemím.
Ohrozenia, ktoré v poslednom desaťročí vnímame v našej cirkvi, nastávajú, keď sa zneužívajú príležitosti, keď miesto služby nastupuje túžba po moci a uznaní, keď žijeme z minulosti a strácame víziu pre budúcnosť:
- Reformačné zásady sa prestali prakticky uplatňovať, namiesto nich nastúpili cirkevno-právne predpisy, ktoré obmedzujú a redukujú suverenitu cirkevných zborov a slobodu jednotlivcov.
„Darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam Božím. Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského.“ (Mk 7,7-8)
- Namiesto služby vnímame u najvyšších cirkevných predstaviteľoch presadzovanie moci a túžbu po sláve a uznaní. Demokratický charakter cirkvi sa stal len formálnym heslom. Najvyššie cirkevné grémiá sú manipulované, sú z nich odstraňovaní ľudia, ktorí sú pre vedenie nepohodlní. Šíri sa frustrácia, atmosféra strachu a nedôvery.
„Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom.“ (Mt 20,26.27)
„On musí rásť, a ja sa umenšovať.” (J 3,30)
- Cirkev prestala žiť z budúcnosti (z očakávania), nemá víziu pre budúcnosť. Svoj pohľad obraciame stále len do minulosti a glorifikáciou osobností, ktoré cirkev v minulosti dala tomuto svetu a spoločnosti, sa snažíme zvýšiť kredit cirkvi. Nedochádza k realizácii zásadných rozvojových projektov, niektoré funkčné zložky, ktoré realizovali potrebné formy kresťanskej služby boli zrušené. Nevieme sa poučiť z minulosti ani v oblasti zmeny a zjednodušenia organizačnej štruktúry, hoci v minulosti k takýmto zmenám dochádzalo.
- Vnímame, že v našej cirkvi chýba otvorená diskusia o aktuálnych otázkach a problémoch, vytráca sa tolerancia voči všetkému, čo je iné a nedokážeme akceptovať tých, ktorí majú iný pohľad. Zo vzťahov sa vytratila skutočná láska a chýba nám pokora.
„A veď ani telo nie je jeden orgán, ale mnoho orgánov.“ (1Kor 12,14)
„Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ (Gal 3,28)
„Slabého vo viere sa ujímajte a nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie.“ (R 14,1)
